V roku 2011, pri príležitosti 50. výročia Gagarinovho letu, vyhlásilo
Valné zhromaždenie (VZ) Organizácie Spojených národov (OSN) 12. apríl za
Medzinárodný deň letu človeka do vesmíru.
Šesticu adeptov historického letu do vesmíru, medzi ktorými bol aj Jurij
Gagarin, vybrali z 3461 letcov. Tí prešli náročnými skúškami a testami,
pričom kandidáti museli spĺňať aj špecifické kritériá. Keďže kabína
kozmickej lode bola malá, letci nemohli mať viac ako 175 centimetrov,
mohli vážiť maximálne 72 kilogramov a museli byť vo veku 25–30 rokov.
V lete 1960 hlavný konštruktér sovietskych kozmických lodí a vedúci
sovietskeho kozmického programu Sergej Koroľov predstavil šiestim
vybratým pilotom kozmickú loď Vostok. V poslednej fáze prípravy sa ich
opýtal, či sú pripravení na splnenie úlohy. Piati odpovedali, že sú
pripravení, iba Gagarin odpovedal: "Od rána ma bolí hlava, ale som pripravený." Koroľov
im následne prezradil, že ráno dostali preparát, od ktorého ich bude
bolieť hlava, a teda všetkým šiestim musí byť nevoľno.
Gagarinova úprimnosť Koroľova presvedčila, že práve on je ten správny
adept. O tom, že poletí do vesmíru, sa Gagarin napokon dozvedel 23.
marca 1961. Jeho náhradníkom bol German Titov.
Písal sa 12. apríl 1961, keď z kazachstanského kozmodrómu Bajkonur o
09.07 h moskovského času (07.07 h SEČ) vyštartovala kozmická loď Vostok.
Na jej palube bol 27-ročný dôstojník sovietskeho armádneho letectva
Jurij Gagarin. Sergej Koroľov vydal pokyn: "Vzlet!", na čo Gagarin odpovedal dnes už legendárnou frázou "Pojechali!".
"Počul som piskot a stále silnejší hrmot. Pocítil som, ako sa
gigantická raketa zachvela a pomaly, veľmi pomaly sa odtrhla od
štartovacej rampy. Nastal zápas medzi raketou a zemskou gravitáciou," opísal štart Gagarin.
Na obežnej dráhe Zeme sa Gagarin, ako prvý človek vôbec, po prvý raz
ocitol o 09.18 h moskovského času. Užíval si pozoruhodný výhľad z
kozmickej lode a radostne zakričal: "Vidím Zem! Vidím mraky! Je to krásne, to je nádhera!"
Jurij Gagarin uskutočnil jeden oblet okolo Zeme vo výške viac ako 300
kilometrov a pri rýchlosti okolo 28.000 kilometrov za hodinu. Po 108
minútach pristál na padáku 26 kilometrov juhozápadne od mesta Engeľs v
Saratovskej oblasti. Z neznámeho vojenského letca sa počas hodiny stal
najpopulárnejší človek planéty.
O takmer sedem rokov neskôr od historického letu, 27. marca 1968, Jurij
Gagarin tragicky zahynul počas skúšobného letu v cvičnej stíhačke
MiG-15UTI. Okolnosti tragédie zostávali dlhé roky utajované.
Až v roku 2013 bývalý kozmonaut Alexej Leonov vyhlásil, že v tesnej
vzdialenosti, 10–15 metrov od lietadla s Gagarinom, preletela bez
povolenia stíhačka SU-15. Tá prevrátila Gagarinovo lietadlo, ktoré sa
dostalo do vývrtky a o približne 60 sekúnd sa zrútilo na zem v rýchlosti
okolo 700 kilometrov za hodinu.
Túto verziu potvrdil v roku 2018 aj člen vládnej komisie pre objasnenie
príčin havárie Arsenij Mironov. Pre agentúru TASS povedal, že tragédiu
spôsobil chybný povel zo zeme. Keď Gagarin hlásil riadeniu letov, že
svoju úlohu splnil a požiadal pokojným hlasom o návrat, riadiaci
lietania povedal: "Povoľujem!". Ak by však zaznelo: "Povoľujem, bez klesania!" k tragédii nemuselo dôjsť.